Hrady, zámky, kaštiele a ostatné pamiatky na Slovensku
Momentálne si môžete prezerať 281 pamiatok z 9586 všetkých pamiatok SR.
Hlavná stránka » Vyhľadávanie pamiatok » Pustý hrad Zvolen

Pustý hrad Zvolen

Starý Zvolen, Zvolen, 1246 - Zolum sub Castro Polona, 1254 - Zoulum, 1323 - c.de Zolyo


Kraj: Banská Bystrica | Okres: Zvolen | Obec: Zvolen

História:

Pustý hrad nad Zvolenom

Napísal Václav Hanuliak

vyšlo v časopise: Pamiatky a Múzeá 1/1998

Zvolen je mesto, ktoré súčasník ako samozrejmosť zaraďuje medzi významné moderné mestá v regióne stredného Slovenska. Málokto z nás sa však dnes už pozastaví pri krištáľovo čistom názve, ktorý odzrkadľuje samú podstatu pri odkrývaní prvých stôp jeho histórie. Historicko-geografické zázemie Zvolena sa začalo vytvárať voľbou, resp. zvolením územia pre svoje sídla až prvými slovanskými osadníkmi v závere 6. storočia a v 7. storočí. Zvolenské územie sa v tom čase rozprestieralo od Budče na západe až po Môťovú na východe, na juhu od Pustého hradu až po úrodné terasy Hrona pri Sliači. Zvolen spolu s Trnavou, Krupinou a Banskou Štiavnicou patril k popredným mestám v Hornom Uhorsku, ktoré sa už v počiatkoch stredoveku dostali na najvyšší stupienok novovznikajúcej hierarchie sídliskových útvarov. Poloha mesta a tiež kráľovského komitátneho, neskôr župného hradu nebola predmetom náhody, ale cieľavedomého výberu. Dôležitú úlohu v tomto zohrávala kontinuita staršieho slovanského osídlenia a výhodná strategicko-geografická poloha. Tieto okolnosti predurčovali Zvolen na budúce hospodársko-správne i vojenské centrum v rozvíjajúcom sa kolonizačnom procese. Pustý hrad nad Zvolenom predstavuje neodmysliteľnú súčasť krajinnej panorámy, ale i najstarších počiatkov mesta. Celý masív Pustého hradu je situovaný v juhozápadnej časti Zvolena na pomedzí intravilánu mesta. Z geomorfologického pohľadu patrí ešte do okrajovej severozápadnej časti pohoria Javorie. Vzhľadom na výškopis vytvára hrebeň Pustého hradu dva samostatné celky. Tieto dve výškové dominanty (juhozápadná 571 m n. m. a severovýchodná 478 m n. m.) rešpektovali už stredovekí stavitelia ako prírodnú danosť. V priebehu 12. - 14. storočia tu vybudovali dve samostatné časti stredovekého opevnenia, ktoré všeobecne charakterizujeme ako hornú a dolnú polohu. Strednú časť medzi uvedenými polohami opevnili a upravili pre účely komunikácie spájajúcej obe okrajové dominanty. Doterajšie výsledky archeologických výskumov na území mesta nám dokladajú, že funkciu centrálneho vojenského a správneho miesta vo Zvolene v 9. - 11. storočí mohlo tvoriť hradisko Hrádok (Priekopa) pri Môťovej. Po zániku hradiska v 11. storočí predpokladáme, že centrum vojenskej i hospodárskej správy sa presúva na dnešný Pustý hrad, historicky nazývaný Starý Zvolen (Veteror Solium, Antiquo Solio, Alt Sohl ). Postupne v 12. až 13. storočí nadobúda Starý Zvolen funkciu kráľovského komitátneho hradu, ktorého územie sa vyčlenilo z Hontianskeho komitátu. Zvolenský komitát tvorili rozsiahle kráľovské majetky, známe ako Zvolenské domínium. Patrili k nemu Turiec, Liptov, Orava a od druhej polovice 12. storočia aj severná časť Tekova. Počiatky výstavby tohto opevneného sídla nie sú tak exaktne doložené ako pri stavbe Zvolenského zámku. Ťažisko pri získavaní podkladov k najstaršej profánnej stavbe zostáva naďalej na archeológii. Pustý hrad, historický Starý Zvolen, či už ako kráľovský komitátny hrad, alebo jeho mladšia podoba v úlohe sídla šľachtickej župy, sa do roku 1992 skúmal len okrajovo. Väčšie úsilie o jeho časové a kultúrne zaradenie bolo zo strany historikov. Pre stredovekú archeológiu tento kolos s rozlohou 7,6 ha zostával dlho neriešiteľným problémom. Veľká rozloha skúmanej lokality vymedzenej hradbami, široké ohraničenie Zvolena z jeho najstaršej metačnej listiny, ale tiež stále problematická lokalizácia pôvodného farského Kostola sv. Mikuláša a osady kráľovských servientov nás viedli po prvej výskumnej sezóne i k možnej lokalizácii stredovekého mesta do polohy Pustý hrad (HANULIAK, 1993). Tento predpoklad do značnej miery podporovala kresbová interpretácia obytnej zástavby na Pustom hrade z Willenbergovej veduty z roku 1599, ako aj pôdorysná dispozícia veľkého opevnenia so šiestimi vstupnými bránami a bráničkami. Po tretej výskumnej sezóne, po preskúmaní dominánt hornej polohy Pustého hradu, sa jednoznačne potvrdilo, že hradba tzv. veľkého opevnenia (2) je opevnením vrcholnostredovekého refúgia, ktoré vzniklo v polovici 13. storočia. Refúgium do svojho veľkého "interiéru" začlenilo i kráľovský komitátny hrad, (4), ktorý dominoval nad celým priestorom refúgia, pretože bol postavený na kóte 571 m n. m. Kráľovský komitátny hrad reprezentuje obytná veža (4) s časťou zisteného vonkajšieho severného opevnenia. Doložené severné opevnenie predstavuje hrotitá šijovitá priekopa vysekaná do skalného podložia. Umiestnenie obrannej priekopy do značnej miery vymedzilo i pôvodnú vnútornú komunikáciu hradu Starého Zvolena. Jej línia pretrvávala i po zrušení najstaršieho opevnenia, ktoré sa sústreďovalo okolo komitátnej obytnej veže z druhej polovice 12. storočia. Obytná veža mala rozmery 10,8 x 11,7 m. Pôvodná hrúbka základov v prízemnej časti bola od 3 m do 3,2 m. V závere 13. storočia stavitelia hradu obmurovali základy veže po celom obvode s úsilím zabezpečiť statiku pri zvýšení podlažnosti. Zosilnenie obvodového muriva chápeme ako druhú stavebnú etapu na tomto objekte. Obmurovka veže má po celom obvode konštantnú hrúbku 220 cm. Taktiež i mladšia podoba obytnej veže nezmenila svoju kvadratickú dispozíciu, podstatne však zmenila svoj objem, pretože jej pôdorys už dosahoval 14,2 x 15,15 x 16,2 x 14,2 m. Severozápadnú časť základového muriva v interiéri obytnej veže tvorenia dve hrany, medzi ktorými je rozpätie 125 cm. Obdobná stavebná dispozícia (v redukovanej podobe) bola odkrytá tiež na vnútornej severovýchodnej hrane veže, v tesnej blízkosti severného vnútorného nárožia. S touto stavebnou dispozíciou súvisí i kapsový otvor po drevenom tráme (s evidentnými odtlačkami po dreve) s rozmermi 20 x 10 cm, umiestnený v severnom nároží. Horizontálny otvor po tráme siahal 60 cm kolmo do hrúbky základového muriva. Uvedená stavebná dispozícia oboch ostení nie je dokladom časovej disproporcie stavby, ale iba konštrukčným prvkom pri zabudovaní dreveného schodiska už v staršej veži. Tomuto variantu vertikálnej interiérovej komunikácie v obytnej veži nasvedčujú i negatívy otvorov na vonkajšej severozápadnej hrane základu, najpravdepodobnejšie na účely exteriérového vstupu do horného podlažia obytnej veže. Sprievodný archeologický materiál pri odkryve veže, najmä jej interiéru, bol veľmi chudobný v porovnaní s odkrývaním ostatnej plochy areálu komitátneho hradu. Zásypové vrstvy v interiéri obytnej veže do hĺbky 290 cm boli sterilné. Táto nálezová situácia dokazuje systematický odkryv, ktorý už v rokoch 1889 - 1894 uskutočnil prof. J. Könyöki. Könyökiho archeologické sondy boli zreteľne viditeľné ešte do roku 1992. Jeho sonda, orientovaná východ - západ, bola umiestnená tak, aby svojou šírkou obsiahla celý interiér veže. Po odstránení veľkých deštrukčných blokov muriva v hĺbke 290 - 380 cm bolo možné odkryť primárnu zánikovú vrstvu s nálezmi keramiky datovanej do 15. storočia. Základová škára obytnej veže bola položená na súvislom skalnom podloží. Nerovnosť skalného podložia v interiéri suterénu veže stavitelia riešili vyrovnávajúcou vrstvou udupanej zeminy. V juhozápadnom rohu v interiéri bola vysekaná (95 cm od úrovne suterénnej podlahy) skladovacia jama (chladnička) s nepravidelným tvarom, ktorá slúžila najpravdepodobnejšie na skladovanie mäsitej potravy. Archeologické nálezy získané z ostatnej plochy areálu komitátneho hradu boli početné a rôznorodé. Najväčšie zastúpenie má keramika, ktorú, žiaľ, len typologicky (nie na základe stratigrafie) môžeme rámcovo ohraničiť 12. a 17. storočím. Početné zastúpenie mali aj militáriá (nože, ostrohy, hroty do šípov, sekera) a tiež i drobné nálezy kostených úžitkových i ozdobných predmetov. Samostatnú i početne zastúpenú skupinu tvoria zistené stavebné kovania. Napriek tomu, že archeologický výskum najstaršej časti Pustého hradu (kráľovský komitátny hrad) nie je ukončený, môžeme ho charakterizovať ako typickú profánnu stavbu z 12. storočia. Kráľovský hrad reprezentovala solitérna stavba - obytná veža so samostatným opevnením, ktorá v druhej polovici 13. storočia bola začlenená do 7,6 ha obranného komplexu refúgia. Stavba komitátneho hradu v 12. storočí reprezentovala však už počiatky vznikajúcej hospodársko-politickej správy a pokračujúcej kolonizácie. Kráľovský hrad vo Zvolene predstavuje najstarší hrad v regióne stredného Slovenska, ktorý okrem svojho uvedeného poslania zabezpečoval i ochranu dôležitých komunikácií - stredovekej severo-južnej cesty (Tvrdošín - Šahy), nazývanej Via magna a druhej, nie menej dôležitej západno-východnej cesty z Nitrianska, pokračujúcej cez Hronský Beňadik, Zvolen ďalej do Novohradskej župy. Pri datovaní tejto najstaršej stavby na Pustom hrade vychádzame z historického údaja z Anonymovej kroniky, zaznamenaný v období panovania Belu III. v rokoch 1172 - 1196 (PRAŽÁK, 1988). Súčasťou komitátneho hradu bola i šijovitá priekopa, ktorá zabezpečovala predsunutú obranu zo severu. Priekopa vytvárala predel medzi komitátnym hradom a jeho predhradím, ktoré tiež nesie stopy po sekundárnej modelácii terénu. Konfigurácia terénu už pred výskumom jednoznačne poukazovala, že skúmaný objekt predstavuje obrannú priekopu, zasekanú do skalného podložia. Stredom priekopy pravdepodobne viedlo premostenie, ktorého stopy nachádzame vo forme negatívov vysekaných v skalnom podloží. Tieto negatívy majú kruhový tvar a v nich boli osadené stredové stojky premostenia. Z celkovej plochy pôvodného zahroteného profilu obrannej priekopy sa zachovala iba 1/8. Celá priekopa znefunkčnením už nepotrebného opevnenia komitátneho hradu (úlohu obrany prevzala hradba veľkého opevnenia) stratila svoj pôvodný význam, a preto sa stala už len exploatačným miestom, malým privátnym hradným kameňolomom. Dôkazom toho sú veľké poloopracované kvádre nachádzajúce sa in situ. Tiež premodelované dno obrannej priekopy názorne dokumentuje systematické a pravidelné vysekávanie obnaženého skalného masívu. Sprievodný archeologický materiál bol veľmi bohatý, rôznorodý, časovo ohraničený od 12. do 17. storočia. Z hľadiska stratigrafie sú použiteľné iba vrchné zásypové vrstvy, v ktorých bolo početné zastúpenie keramických fragmentov, no najmä militáriá, datujúce vrchnú zásypovú vrstvu obrannej priekopy do konca 16. až 17. storočia. S týmto materiálom korešponduje historická listina - písomná zmluva zo dňa 27. januára 1598 o podmienkach udržania poriadku medzi obyvateľmi Zvolena na jednej strane a Valónmi, vojenskými žoldniermi a tiež kráľovskou jazdou na strane druhej (HANULIAK, 1994). V tomto období Starý Zvolen (Pustý hrad) zmenil svoj pôvodný civilno-obytný charakter na výlučne vojenský, pretože v čase tureckej expanzie plnil dôležitú strategickú úlohu pri obrane banských miest. Dokladom toho je aj Willenbergova panoramatická kresba z roku 1599 (SKRUŽNÝ, 1988). Na tejto vedute obrazom i slovom zachytáva dôležité strategické body. Na "opustenom" Starom Zvolene schematicky načrtáva siluetu strážnej veže (vartovky), ktorá bola postavená podobne ako na Vígľaši až v poslednom decéniu 16. storočia. V tom čase končí posledné obdobie histórie jednej z najvýznamnejších včasnostredovekých lokalít na Slovensku. Pokračovanie výstavby hradu Starý Zvolen, ktoré zovšeobecňujeme ako jeho druhú stavebnú etapu, historicky v písomných prameňoch i archeologicky v materiálnej kultúre, máme doložené v 13. storočí. Druhú stavebnú etapu na Pustom hrade reprezentuje obvodová hradba veľkého opevnenia refúgia, ktorá vo vzťahu s inou architektúrou po celom svojom obvode hornej polohy s výnimkou veže komitátneho hradu, sa javí ako najstaršia. V akom časovom a funkčnom vzťahu je obvodová hradba v strednej i dolnej polohe Pustého hradu (dolný hrad) k doteraz preskúmanej hradbe refúgia, môžeme sa zatiaľ len domnievať. Môžeme predpokladať, že obvodová hradba v strednej i dolnej polohe je organicky i časovo jednotná, podobne ako na hornej polohe, keď postupne od záveru 13. storočia do 14. storočia sa do nej včleňuje mladšia zástavba. Druhou možnosťou je až postupné dobudovanie nižších polôh opevnenia v časovom slede tak, že v 14. storočí súčasná lokalita Pustý hrad mohla tvoriť svojím spôsobom ojedinelý dvojhrad so samostatnými časťami (GOJDIČ, 1995). V prípade doteraz preskúmanej časti tzv. veľkého opevnenia - refúgia v hornej polohe, ktoré sa rozprestiera na ploche 4,6 ha, môžeme sa oprieť o mnohé pozitívne zistenia. Výskum obvodovej hradby refúgia sa začal súčasne s výskumom hlavnej vežovej brány s následnými stavebnokonzervačnými úpravami. Archeologický výskum vežovej brány v sezóne 1992 mohol rozšíriť dovtedy uznávaný názor z obhliadkového prieskumu Ing. D. Menclovej z roku 1954 (MENCLOVÁ, 1954). Súčasným výskumom odkrytá nálezová situácia vežovej brány jednoznačne poukazuje na jej výstavbu v dvoch stavených etapách (HANULIAK, 1993). V prvej stavebnej etape bola postavená brána, ktorú Ing. D. Menclová (i spolu s vežou) na základe profilácie nábežných ríms a polkruhového záklenku datuje do 30. rokov 13. storočia. Tento typ ríms podľa súčasného zistenia má širšie resp. i mladšie časové datovanie (RAGAČ - ŠIMKOVIC, 1996). Na základe zistenej nálezovej situácie, keď sme sa mohli oprieť o stratigrafiu vrstiev datovanú nálezmi mincí, kladieme túto stavebnú aktivitu s výstavbou veľkého opevnenia do obdobia tesne po tatárskom vpáde v priebehu rokov 1241 - 1254. Túto stavebnú činnosť dokladá aj listina z roku 1255, podľa ktorej staviteľ Pertoldus lapicida noster de Zolum za zásluhy pri prestavbe hradu dostal dedične dedinu Dubové (8 km juhozápadne od Pustého hradu) (FÜGEDI, 1986). Súčasne s výstavbou obvodovej hradby predpokladáme i vznik obytnej veže II, situovanej v južnom okraji centrálnej časti hornej polohy Pustého hradu. Táto stavba predstavovala hranolový typ veže s rozmermi 11,2 x 11 m. Hrúbka základov v prízemnej časti dosahovala 2 m. V juhozápadnej časti prízemia bol odkrytý pôvodný vstup, ktorý mal mladšiu zamurovku. S funkčným portálom súvisí najstaršia zistená kultúrna vrstva v interiéri, zastúpená početnou keramikou, militáriami, kostenými predmetmi a nerazenými mincovými kotúčikmi, ktoré podľa dr. J. Hunku predstavujú uhorské falzá rakúskych mincí. Tak isto medzi falzá zaraďuje i čitateľnú mincu nahrubo pokrytú striebrom. Uvedené falzum predstavuje viedenský fenig Přemysla Otakara II. (1251 - 1276) (HANULIAK - ŠIMKOVIC, 1995). Bohato zastúpenú staršiu spodnú kultúrnu vrstvu od mladšej zánikovej oddeľovala výrazná sterilná medzivrstva. Mladšiu kultúrnu vrstvu dokladá nádobka s esovitou profiláciou a s rytou vlnovkovitou výzdobou, fragmenty keramiky s glazovaním na vnútornej strane a zlomky gotických pohárov, ktoré sa nachádzali v severnej exteriérovej časti v zásype obrannej priekopy. Výskum exteriéru z južnej a západnej strany obytnej veže nepriniesol pozitívne výsledky v nálezovej situácii, ktoré by potvrdili existenciu obrannej priekopy (ako na severnej strane), resp. negatívnych zvyškov po palisádovom opevnení. Zánik obytnej veže II datujeme do polovice 15. storočia, do obdobia vojnových stretov medzi Jánom Huňadym a Jánom Jiskrom z Brandýsa. Písomný prameň z roku 1451 uvádza, že Starý Zvolen vypálil Ján Huňady (SOPKO, 1995). Tretiu stavebnú etapu Starého Zvolena datujeme do záveru 13. storočia až do prvej tretiny 14. storočia. V súvislosti so zvolenským hradom vystupuje Demeter ako správca hradu a vysoký kráľovský úradník v hodnosti župana. V rokoch 1292 - 1298 bol hrad v kráľovských rukách, keď zvolenský župan Demeter bol jedným z účastníkov protičákovského paktu Ondreja III. s ostatnými vernými veľmožmi. Po smrti Ondreja III. (roku 1301) Balassovci, Demeter a jeho synovec Donč podporovali kandidatúru Václava III. na uhorský trón. Tento ich postoj bol príčinou vojenského zásahu Karola Róberta, ktorý roku 1306 dobyl hrady Zvolen, Slovenskú Ľupču, Dobrú Nivu a Plachtince (SEDLÁK, 1980). Roku 1312 v známej bitke pri Rozhanovciach Balassovci bojovali na strane Omodejovcov proti Karolovi Róbertovi. Až roku 1314 Balassovci prešli na stranu panovníka Karola Róberta, keď sa zúčastnili na protičákovskom ťažení namierenom proti Komárnu a Vyšehradu (SEDLÁK, 1987). Tretiu stavebnú etapu dokladá množstvo novovybudovaných objektov, ale aj staršie stavby, ktoré museli prejsť úpravami, zameranými na posilnenie z hľadiska vojenskej obrany. K pôvodnej vstupnej bráne s charakteristickými piliermi, ktoré sa využívali i v rámci vnútornej hradbovej ochodze, bola pristavaná z vonkajšej strany štvorpodlažná veža, v prízemí prejazdná. Vstupy do jednotlivých miestností veže boli z exteriéru vnútornej ochodze okrem miestností na 4. podlaží. Do tretej stavebnej etapy Zvolenského starého hradu zaraďujeme už spomenutú prebudovanú obytnú vežu komitátneho hradu. Stavebnostatická úprava hlavnej veže súvisí najpravdepodobnejšie s jej celkovým zvýšením podlažnosti o dve až tri poschodia. Takmer s podobnou časovou následnosťou a technicko-konštrukčnou analógiou sa stretávame s obytnou vežou na hrade Trenčín (FIALA, 1977). Obytná veža II v centrálnej časti hornej polohy, datovaná na základe zisteného nálezového fondu do polovice 13. storočia, prešla tiež, hoci len minimálnou, stavebnou úpravou na prelome 13. a 14. storočia. Obytná veža II mala pôvodný vstup na juhozápadnej strane veže, na prízemí, ktorý z bezpečnostných dôvodov museli premiestniť pravdepodobne do vyššieho podlažia. Zamurovaním pôvodného vstupu sa prízemná miestnosť prestala využívať, a tým "zakonzervovala" pôvodný inventár z najstaršieho obdobia. Medzi staršou a mladšou kultúrnou vrstvou je pomerne hrubá sterilná medzivrstva, ktorá oddeľuje nálezový materiál z obdobia zániku veže (rok 1451) od vrstvy s nálezmi z polovice 13. storočia. Obranná bašta patrí v rámci tretej stavebnej etapy k novovybudovaným objektom. Situovaná je severovýchodne od obytnej veže II. Svojím spôsobom ohraničuje centrálnu časť polohy od severu. Stavitelia dômyselne využili dominantnú polohu v tomto priestore, pretože terén pri jej vonkajšej severnej hrane prudko klesá. Bašta je evidentne pristavaná na škáru k obvodovej hradbe refúgia. Samotná hradba refúgia v priestore bašty nesie stopy po dodatočnej prestavbe, ktorú dokumentujú otvory po vyhnitých trámoch ochodze, kde môžeme predpokladať vstupný portál do druhého podlažia bašty. Samotnej výstavbe bašty, pristavanej k vonkajšej hrane obvodovej hradby, predchádzala pomerne zložitá úprava terénu. Na základe viacerých sond a zisťovacích rezov je evidentné, že hradba veľkého opevnenia refúgia je postavená na mohutnom vale, ktorý vo svojom jadre obsahuje množstvo keramického pravekého materiálu. Stavitelia bašty z obavy zo zaťaženia a zosuvu podložnej vrstvy vytvorili na kamennozemnom vale výškovo takmer jednotné plató a na ňom postavili k hradbe obrannú baštu. Táto umelo vytvorená kamenná terasa má hrúbku 40 až 60 cm a je stavaná z kvalitnej vápennej malty. Pri zisťovaní hrúbky a štruktúry tejto terasy sa pokračovalo podľa možností až do jadra kamennozemného valu. Z valového opevnenia je veľké množstvo keramického pravekého materiálu (hrubostenná keramika zo zásobníc, tkáčske závažia i tenkostenná tuhovaná keramika s plastickou i rytou výzdobou). Na základe tejto početne zastúpenej keramiky pracovníci Archeologického ústavu SAV v Nitre a Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene datovali kamennozemné valové opevnenie do mladšej bronzovej doby, konkrétne do lužickej kultúry (1100 - 800 pred Kristom) (MALČEK, 1996). Okrem uvedeného materiálu sa z jadra valu zistila (v sezóne 1996) keramika z 10.- 11. storočia, čo dáva predpoklad, že valové opevnenie je z poveľkomoravského obdobia, resp. starší praveký val sa v 10. - 11. storočí obnovoval. Výšková úroveň bašty sa v západnej časti zachovala až po predel dvoch podlaží, ktoré dokumentujú kapsy po priečnych trámoch. Bašta má nepravidelný obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 11 x 7 m. Hrúbka základov sa pohybuje od 1,9 do 2,6 m. Rozmery interiéru sú 6 x 3 m. Na základe získaného materiálu predpokladáme, že bašta zanikla v polovici 15. storočia. Všetky uvedené objekty s náležitými úpravami vytvárali mohutné zázemie, svojím spôsobom predhradie pri vybudovaní ďalšieho hradu ako samostatnej obrannej a obytnej jednotky v rámci hornej polohy vrcholnostredovekého refúgia. Tento hrad pre bližšie lokalizovanie a časové zaradenie sme pracovne nazvali Dončov hrad, hoci v písomných prameňoch vystupuje stále ako Zvolenský starý hrad alebo Starý Zvolen. Magister Donč v roku 1314 preberá po svojom strýkovi Demeterovi správcovstvo hradu s hodnosťou župana. Panovník Dončovi, ako jednému z prvých šľachticov v Uhorsku, udeľuje rodový erb. Napriek tomu, že jeho meno je úzko späté so Zvolenom, je iniciátorom, resp. donátorom mnohých profánnych, ale i sakrálnych stavieb na pomerne veľkom území Slovenska. Dončovi sa pripisujú tiež decentralizačné snahy a vznik samostatných žúp, ktoré sa vyčlenili zo Zvolenskej veľžupy. Dončovo obdobie na Starom Zvolene môžeme pokladať za obdobie najväčšieho rozkvetu zvolenského hradu. Napriek tomu, že výskumom sa podarilo odkryť a funkčne zaradiť časť objektov, väčšina architektúry zostáva pre nás veľkou neznámou. Svoje doposiaľ ukryté tajomstvá najmladšia časť zvolenského Pustého hradu môže odhaliť v budúcich sezónach, ak by porozumenie zo strany mestského zatupiteľstva bolo i naďalej také ako v predchádzajúcich piatich rokoch. Veľká návštevnosť kultúrnej pamiatky Pustý hrad bola podnetom pre mesto Zvolen na vyčlenenie tejto časti lesného fondu ako prímestského lesoparku. Výskumný ústav lesnícky vo Zvolene ochotne a pohotovo vypracoval štúdiu lesoparku Pustý hrad. V rámci lesoparku sa už zrealizoval náučný chodník, ktorý na desiatich informačných tabuliach oboznamuje návštevníka s výsledkami prírodovedných a historicko-archeologických výskumomv v tejto lokalite. Trasa náučného chodníka Pustý hrad je dlhá 6,4 km. Pri pomalom tempe ju možno prejsť za 3 - 4 hodiny pri prevýšení 271 m. Vytvorenie krajinnej zóny lesoparku na princípe zladenosti prírody so zvyškami najstaršej profánnej architektúry v regióne je obohatením a zároveň ochranou nášho národného kultúrneho dedičstva.

Literatúra FIALA, A.: Obytná veža Trenčianskeho hradu, In: Pamiatky a príroda 1977, s. 13-15. FÜGEDI, E.: Castle and society medieval Hungary (1000-1437). Budapest 1986, s. 55. GOJDIČ, I.: Kaplnka Zvolenského zámku - aká bola a aká je, In: Pamiatky a múzeá, 4, 1995, s. 26-31. HANULIAK, V.: Historicko-archeologický výskum Pustého hradu vo Zvolene, In: Archaeologia historica, 18, 1993, s. 161-166. HANULIAK, V.: Archeologický výskum zvolenského komitátneho hradu, In: Archaeologia historica, 19, 1994, s. 207-214. HANULIAK, V. - ŠIMKOVIC, M.: Záchranný a predstihový výskum Pustého hradu. AVANS v roku 1995. MALČEK, R.: Prvá sezóna výskumu pravekého hradiska vo Zvolene na Pustom hrade. AVANS v roku 1994,. Nitra 1996, s. 129. MENCLOVÁ, D.: Hrad Zvolen. Bratislava 1954, s. 11. PRAŽÁK, R.: Legendy a kroniky koruny uherské. Praha 1988, s. 231. RAGAČ, R. - ŠIMKOVIC, M.: Príspevok k dejinám hradu Zvolen. Proglas, 2, roč. VII., 1996, s. 16-18. SEDLÁK, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Bratislava 1980, č. 412, s. 191. SEDLÁK, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Bratislava 1987, č. 243, s. 122. SKRUŽNÝ, L.: Willenbergův strahovský skicář z roku 1602 jako významný pramen poznání vzhledu a uspořádaní staveb ve městech, na předměstích a v podhradích vrcholného středověku, In: Archaeologia historica, 13, 1988. s. 145-154. SOPKO, J.: Kroniky stredového Slovenska. Budmerice 1995, s. 193.



Základné informácie / Prístup a okolie / Expozície




 

 

Voľby prehliadania komentárov

Vyberte si, ako chcete zobrazovať komentáre a kliknite na "Uložiť zmeny".

Hi

discount cialis , cialis

cialis , cialis , cheap

viagra , viagra , generic

viagra , viagra alternative

viagra , cheap viagra ,

cialis , cialis , cialis ,

cialis , cialis , cheap

cialis , cheap cialis , buy

cialis , buy cialis , buy

www.zamky.sk   www.slovaktourservice.sk   www.pamiatky.net
Tento portál bol vytvorený s finančnou pomocou Európskej únie. Za obsah tohto portálu je výhradne zodpovedný server Zamky.sk - Pamiatky.net a za žiadnych okolností nemôže byť povaožvaný za stanovisko Európskej únie. RSS
© 2007 Copyright Zamky.sk - Pamiatky.Net,