Exteriér hradu Breznica
Architektúra hradu bola podriadená tvaru andezitového brala orientovaného v smere SZ-JV. Stavitelia zvolili miesto výstavby hradu v juhovýchodnej časti skalného ostrohu. Prístupová cesta viedla po južnom úbočí skaly. Jej relikt sa čiastočne zachoval v ohybe pod severozápadným predhradím (7). Cesta serpentínovite prekonávala strmý svah, pričom sa stočila takmer o 90 stupňov, a potom cez plošinu v šijovej priekope (6) premostením ústila do predpolia a odtiaľ cez valové teleso, ktoré však pôvodne bolo asi priečnou hradbou, do horného hradu.
V blízkosti čela hradu sa zachoval fragment muriva severovýchodnej steny a priľahlého severného nárožia obdĺžnikového objektu (1). Z otvoru v murive vylámaného "hľadačmi pokladov" sa dá zistiť, že toto murivo bolo hrubé viac ako 2 m a bolo stavané riadkovou techniku z kameňa získaného hĺbením šijovej priekopy, ktorá následne oddelila hrad od zvyšnej plochy skalného hrebeňa. Zachovaný fragment muriva SV steny s čiastočne deštruovaným nárožím a deštruované murivo JZ steny umožňujú orientačne rekonštruovať vonkajšie rozmery objektu približne na 16 x 13 metrov. Za uvedených skutočností možno vysloviť predpoklad, že relikt muriva by mohol byť zvyškom hranolovej veže (1) s obrannou aj obytnou funkciou. Asi 20 metrov na juhovýchod od veže sa pravdepodobne nachádzal obytný palác nepravidelného pôdorysu (2). SV stenu paláca tvorila viac ako 5 m vysoká skalná stena. Ostatné steny paláca sa nezachovali. JV stenu paláca tvorila na prízemí skala a priechodom cez ňu bolo možné dostať sa do dvorčeka (3), ktorý ohraničoval priestor za palácom. Dvorček mal pôdorys nepravidelného 5-uholníka s ohraničujúcimi rozmermi 10 x 15 metrov. V súčasnosti sa javí ako výrazné valové teleso s miestami viditeľným murivom hradby. Zachovala sa v ňom nevýrazná kruhová priehlbina s priemerom asi 2 m, ktorá by mohla byť zvyškom dnes už zasypanej cisterny. Obranu tejto časti hradu posilňovali ešte dva pásy valov a priekopa vysekaná do skaly. Ak je takáto interpretácia terénnych reliktov hradu správna, potom by palác s dvorčekom tvoril relatívne samostatný obranný a obytný celok feudálneho vlastníka. Neskôr bol priestor medzi vežou a palácom zastavaný ďalšími objektami, ktoré však tak isto zanikli (4). Nádvorie horného hradu (5) uzatváral hradobný múr na južnej strane. Smerom na juhozápad od dvorčeka sa zachoval prízemný fragment muriva dĺžky 720 cm, ktorý je asi zvyškom hranolovej bašty flankujúcej juhozápadnú stranu horného hradu (10).
Severozápadným smerom od horného hradu sa tiahne jazykovitý skalný výbežok, na ktorom sú badateľné umelé zásahy. Na SZ konci tohoto predhradia (7) sa nachádza priekopa (11) s dlhšou osou orientovanou kolmo na predhradie. Nápadná deštrukcia kameňov v jej blízkosti indikuje existenciu murovaného objektu. Zdá sa, že predhradie bolo využívané aj na lokálnu exploatáciu kameňa. Z terénnej obhliadky nemožno s istotou povedať, či bola táto plocha úplne ohradená kamenným múrom, alebo iba ľahším palisádovým opevnením.
Ďalší jazykovitý výbežok sa tiahne juhozápadným smerom v dĺžke asi 50 m. Tento priestor bol opevnený múrom s valcovou baštou na konci výbežku, kde sa zachoval kruhový kráter o priemere 10 m a blok odvaleného muriva na západnej strane svahu. Bašta (9) kontrolovala vstup do hradu. Otázku rozsahu a presného datovania opevnenia predhradia môže vyriešiť až archeologický výskum.
JZ smerom od valcovej bašty sa na nižšej výškovej úrovni tiahne jazykovitý výbežok (12) ,sú na ňom badateľné umelé zásahy vo forme dlhých, trikrát priečne delených paralelných valov ohraničujúcich úzky priestor výbežku. Celý systém sa tiahne až na koniec výbežku, kde končí vo forme plošinky. Ochranu tohoto útvaru na západnej strane ešte posilňoval teraz už nevýrazný val. Čas výstavby tohoto útvaru je bez archeologického výskumu ťažko určiteľný. Predĺženie valového opevnenia od bašty až na koniec výbežku malo pravdepodobne za cieľ zlepšenie ochrany komunikácie medzi hradom a
predpokladanou hláskou na konci tohoto výbežku. Takúto interpretáciu podporuje fakt, že z koncovej plošinky je výborný výhľad na Hronský Beňadik a do nivy Hrona.
Pokus o interpretáciu stavebného vývoja a podoby hradu Breznica je značne limitovaný obmedzenou vypovedaciou schopnosťou zachovaných terénnych zvyškov. Nie je vylúčené, že prípadný archeologický výskum, ktorý by bol na tejto lokalite veľmi žiadúci, môže upresniť datovanie najstaršej murovanej zástavby, alebo aj výrazne zmeniť predkladaný náhľad na vývoj a podobu
hradu.
© www.zamky.sk - akýkoľvek materiál je možné použiť len s písomným súhlasom autorov
|
Upozornenie:
všetky materiály, články a fotografie publikované na stránke sú vlastníctvom
autorov, pokiaľ nie je uvedené inak (jednotlivé materiály, z ktorých čerpáme sú
tiež označené autorstvom). Akékoľvek kopírovanie, rozširovanie a publikovanie
podlieha copyrightu - © a je
povolené len so súhlasom autorov. V prípade porušenia autorských práv budeme
postupovať v zmysle zákona o autorských právach. Ďakujeme za
pochopenie, © www.zamky.sk.
Ak nám chcete pomôcť, pošlite nám materiály alebo fotografie ktoré ste na
stránke nenašli a my ich radi doplníme. Adresa je:
mazanik@centrum.sk. Stránka je nezisková
je vytvorená a prevádzkovaná len z vlastných zdrojov. Finančnú pomoc posielajte
na č.ú.: 80 477 / 7300 ING Bank. Ďakujeme.
Toto je reklama. Autor stránky nenesie žiadnu zodpovednosť za to, čo sa tu objavilo a na akú stránku Vás to prenesie. Každé zobrazenie a kliknutie nám prináša reklamu na iných stránkach.
