|
|
Hlavná stránka » Vyhľadávanie pamiatok » Detail pamiatkyDetail pamiatky
Holíč zámok
Holíčsky kaštieľ, Holíčsky zámok, 1217 Wywar, 1332 Wywar sive Alba Eccelsia, Nový hrad, Holicz, Holych a.n. Feyereghaz 
|
Kraj: Trnava | Okres: Skalica | Obec: Holíč
|
|
| Stručný popis: |
| Barokovo-klasicistický monumentálny zámok s opevnením, postavený na starších základoch, výrazná architektonická dominanta na západnom okraji mesta. Bývalé letné reprezentačné sídlo habsburského cisárskeho dvora. |
| História: |
| Dejiny zámku a jeho vznik siahajú hlboko do minulosti, do konca 12. storočia, keď vznikli najstaršie budovy v dnešnom areáli. Najstaršie pomenovanie Holíča - Wywar - Nový hrad sa vzťahuje na pôvodný vodný hrad. Vďaka výhodnej polohe na dôležitej obchodnej ceste v blízkosti česko-uhorských hraníc sa pôvodný strážny hrad stal predmetom záujmu mnohých politických kruhov a centrom politického diania. V roku 1315 bol predmetom bojov medzi českým vojskom a Matúšom Čákom Trenčianskym. V priebehu gotiky a renesancie viackrát menil majiteľov, z významnejších spomenieme Stibora z Beckova v 15. storočí, Czoborovcov a Bakičovcov v 16. a 17. storočí. V roku 1627 dobyl Holíč Gabriel Bethlen a bojovali oň aj Turci. V roku 1736 predal Jozef Czobor panstvá v Holíči a v Šaštíne Františkovi Lotrinskému, čím sa objekt stal majetkom Habsburgovcov, ktorí si tu v rokoch 1749-1754 vybudovali letné cisárske sídlo. Návrhy na stavebné práce viedli poprední architekti - Francúz J. N. Jadot a neskôr Rakúšan F. A. Hillebrandt; na výzdobe reprezentačných priestorov pracoval J. B. Chamant, ktorý pokryl steny a klenby niektorých priestorov zložitými kompozíciami nástenných malieb. Poštátnením habsburského majetku v roku 1918 prešiel holíčsky kaštieľ do rúk čs. štátu. V hlavnom objekte zriadili školu, priľahlé budovy a park využívali na poľnohospodárske účely. V roku 1970 vyhlásili kaštieľ za nár. kult. pamiatku. Od 1974 sa uskutočňovala jeho obnova pre nové spoločenské využitie, dnes sú práce pozastavené. |
| Interiér: |
| Najreprezentačnejším priestorom je Čínska sála, ktorej steny pokrývajú kožené maľované tapety s motívmi čínskej krajiny. Kaplnka má barokový vzhľad. Slávnostné schodište je zaujímavé svojím technickým riešením samonosnej konštrukcie na štíhlych vysokých stĺpoch a nie je klenuté. |
| Exteriér: |
| Vodný hrad z konca 12. storočia mal podľa zistených archeologických výskumov takúto podobu: na miernej vyvýšenine v močaristom teréne, ktorý tvoril jej prirodzenú ochranu, stála mohutná bloková obytná kamenná veža s pravidelným obdĺžnikom opevnenia. Do tohto areálu postavili v prvej polovici 14. storočia dvojvežový obytný palác, ktorý rozšírili o ďalšie krídlo v 15. storočí a celok znovu opevnili. Pri renesančnej prestavbe sídla podľa talianskych a česko-moravských vzorov vznikla pravidelná štvorkrídlová dispozícia objektu s ústredným arkádovým nádvorím. Z tohto stavebného podujatia sa dodnes zachoval pás vnútorného opevnenia s kazematmi na nárožiach. Neustále turecké nebezpečenstvo bolo podnetom na zosilnenie obrany v 17. storočí, keď vybudovali novšie, hviezdicové opevnenie s nárožnými bastiónmi, ktoré s pôvodným opevnením prepojili podzemnou chodbou.
Zámok - tereziánska baroková prestavba v polovici 18. storočia odstránila starší výzor objektu, prekryla ho novšími konštrukciami rozsiahlych barokových priestorov. Znamenala podstatné zásahy do jadra budovy. J. N. Jadot svojimi úpravami veľmi nápadito uplatnil v existujúcich architektúrach všetky prvky pohodlného reprezentačného sídla. Význam najreprezentačnejšej častí dispozície zdôraznil aj navonok rizalitom s priestranným balkónom, ktorým pohľadovo prepojil slávnostnú sálu s pravidelne riešeným parkom. Z obce viedol návštevníka alejou cez čestné nádvorie do vstupnej haly, na slávnostné schodište a do dvorany pred slávnostnou sálou. Dispozíciu zámku obohatili aj o kaplnku a salu terrenu. |
| Súčasný stav: |
| Zámok, obklopený opevnením, je monumentálna trojkrídlová budova s nádvorím. Strohé barokovo-klasicistické fasády vyjadrujú funkčnú a významovú nadradenosť štátneho reprezentačného sídla. Prízemné hospodárske budovy tvoria súčasť celkovej kompozície areálu. K zámku priliehajú pozemky niekdajšieho parku, bažantnice a rybníka, ohradené kamenným barokovým múrom. Zámok je v rekonštrukcii. Plánuje sa tu umiestniť múzeum keramiky a časť priestorov vyčleniť na kultúrne a spoločenské účely obce. |
Základné informácie / Prístup a okolie / Expozície
|
