Bojnický hrad

Archívne doložené správy o hrade, respektíve o hradisku siahajú do začiatku 12.storočia. Z určitosťou išlo o kamenný hrad. Prvý známy feudálny majitelia boli synovia veľmoža Kazimíra z rodu Hont-Poznan, ktorí sa spolčili s Matúšom Čákom Trenčianskym. Hrad vzápätí prešiel do jeho rúk. Po jeho smrti bol kráľovským majetkom a ako taký viackrát menil majiteľov, patril významným feudálom obdobia gotiky a renesancie. Najskôr Gilethovcom, Ladislavovi z Opole, pánom z Jelšavy a napokon Noffryovcom, ktorý hrad rozšírili a opevnili. Po ich vymretí pripadol Jánovi Korvínovi a po ňom Zápoľskovcom, ktorí ho vlastnili od konca 15.storočia až do r.1526. Hrad prešiel do rúk Thurzovcov, z nich František hrad podstatne rozšíril a opevnil. Dnešný vzhľad zámku najviac ovplyvnili Pálffyovci, ktorí ho vlastnili nepretržite od 1643 až do prvej ČSR, keď ho kúpil Baťa. Od r.1950 patrí štátu. Z nich posledný Ján Pálffy hrad prestavoval až do svojej smrti a sústredil sa aj na zberateľskú činnosť - skupoval predmety vystavované na európskych dražbách. Zanechal po sebe vzácne komponovaný súbor hradného komplexu s prepracovanou siluetou, architektonický celok vyrastajúci z prírodného prostredia s bohatou zbierkou umeleckohistorických predmetov.

Pohľad na Bojnice z predhoria Kresba J.Lendetu z r.1641-2	Pohľad na mestečko Kresba J.Lendetu z r.1641-2	Vstup do zámku s lipou Kresba Sokol r.1862
Vstup do zámku - olejomaľba A.Brodzský r.1856	Kresba zámku z r.1860	Kresba z konca 19.stor.

Koncepcia romantickej prestavby hradu sa uplatnila aj v interiéróch objektu, ktoré zariadili podla romantických predstáv 19.storočia o stredovekej atmosfére. Môžete tu obdivovať celé súbory neogotického slohového zariadenia, salóny, spálne, rôzne miestnosti, ako aj staršie historické priestory, ktoré dotvára historický nábytok, obrazy a predmety umeleckého remesla.

Zlatá sála	Zámocká obrazáreň	Erbová sieň	Interiér kaplnky	Modrý salón
Orientálny salón	Empora zámocej kaplnky	Hunyadiho sála	Mramorová sieň	Mramorové schodište

Prvú vážnejšiu prestavbu urobili Noffryovci, po nich hrad prestavali Thurzovci a dali mu podobu viditeľnú na kresbách a rytinách hore. Posledný stavitelia boli Pálffyovci. Podobne ako aj na ostatných svojich stavbách v krajine, začali s výraznou ranobarokovou stavebnou činnosťou, ktorú pre jej vysokú umeleckú hodnotu rešpektovali aj neskoršie prestavby a úpravy. Ide predovšetkým o barokovú kaplnku z 1662 s výraznou štukovou klenbou doplnenou figurálnou freskou s náboženskými motívmi a o nové obytné budovy situované do niekdajšieho predhradia. Viac sa o tejto prestavbe dozviete tu! Posledným feudálnym majiteľom, ktorého stavebná činnosť dala zámku jeho dnešný vzhľad, bol Ján Pálffy, ktorý začal hrad prestavovať v r.1889. Až do svojej smrti r.1908 sa tvorivo zúčastňoval prestavby. Inšpiroval sa predovšetkým monumentálnymi stredovekými európskymi architektúrami Talianska a Francúzska (najmä z údolia rieky Loire).

Pôdorys hradu - pred rekonštrukciou	Pôdorys hradu po rekonštrukcii z 19-20 stor.

Typickú siluetu romantickej predstavy stredovekého hradu charakterizuje značne prečlenená hmota sústredená okolo najstaršieho jadra budov - mohutnej obytnej veže. Siluetu zvýrazňujú strmé strechy palácov, kaplnky a veží. Romantickú predstavu stredovekého hradu dotvárajú aj detaily, ako je riešenie otvorov, portálov, stien, atík a kovaných detailov. Hrad sa stal neoddeliteľnou súčasťou koncepcie okolitého parku a priľahlého lesoparku, ktoré tvoria jeho pôsobivú kulisu.

Letecký pohľad	Vstup do zámku	Schodišťová veža - postavená 1892-3	Tretie nádvorie - vpravo grófsky byt	Rentmajstrovo krídlo - teraz vstup prehliadky
Pohľad zo S - vľavo päťboká veža	JZ nárožie vnútorného hradu	Pohľad z Hunyadiho veže na vstupnú vežu	Celkový pohľad z J - vpravo kaplnka	Pohľad od jazierka