Archeologický výskum pri zrúcanine Kláštora sv. Kataríny v Malých Karpatoch v Trnavskom okrese odkryl zvyšky gotickej kaplnky, o ktorej doteraz nebola písomná zmienka. Literatúra hovorí len o drevenej kaplnke, táto je však z kameňa a navyše svojou veľkosťou pripomína skôr malý kostolík. Pôdorys kaplnky má sedem metrov do šírky a desať do dĺžky, zachovala sa prevažne jej nadzákladová časť, pričom jeden z múrov je zakomponovaný do muriva neskoršieho barokového Kostola sv. Kataríny.
Vznik kaplnky datujú na začiatok pätnásteho storočia, ale je možné, že bola aj staršia, jej vek pomáhali datovať aj strieborné a bronzové mince prevažne z 15. storočia, ktoré sa tu našli. Nález kaplnky je pozoruhodný aj v tom, že sa nachádzala hlboko v lese. Pri jej múroch objavili aj hroby pravdepodobne zo 16. storočia, objavom kaplnky sa posunula história Katarínky o dvesto rokov dozadu.
Kláštor sv. Kataríny, ktorý patril františkánskemu rádu, bol podľa doterajších zdrojov založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi J. Ápponyimu. Komplex postavil taliansky staviteľ Pietro Spazza v zaujímavom ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami. Kláštor bol niekoľko ráz poškodený tureckými vpádmi a cisárskymi vojskami, v júli 1786 bol dekrétom cisára Jozefa II. zrušený.
Publikované v SME.sk. Celý článok nájdete tu.
